Hľadám okolo seba niečo, čo je hodné mojej pozornosti ako vec dôležitá, hodnotná. Nič nevidím. Žijem v pohodlí moderného bytu, v teple, mám plné brucho, riť mám zaborenú do pohodlného vankúša a myseľ mám preplnenú myšlienkami hrnúcimi sa prúdom von.
Nestíham vyjadrovať svoje pocity, chce ich ísť von priveľa naraz. AKO? Ako vyjadriť slovami pocit hnevu, že naša civilizácia dosiahla bodu, kde hlúpi vládnu, majú hlavné slovo a a rozhodujú o budúcnosti. Ako vyjadriť vetami rozhorčenosť nad nevyužitím už teraz prístupných, 'zelených' technológií. Ako vyjadriť slovami sklamanie zo života, v ktorom sa proti mne obracia každá karta, zo sveta ktorý sa viditeľne rúti do záhuby a všetci sú takí krátkozrakí či ľahostajní, že to nijak neriešia. Kam sme sa to dostali?
Rady, potreby, pocity
Ľudia v mojom okolí sa ma často pýtajú o rady. Väčšinou ide o banality typu láska, samota, škola, atentáty, samovražedné sklony, veď to poznáte. Je skutočne vtipné, čo trápi bežného človeka, keď sa s ním/ňou porovnám. Keď sa pozriem okolo seba, vidím výrobky. Spotrebuvávame na ich výrobu suroviny, ako je železná ruda, ropa a drevo. Spotrebuvávame pracovnú silu, vzduch, elektrinu. Toto vidím na jednom monitore, pred ktorým sedím.